Home | Is it everything you ever wanted?

It’s so perfect, that it brings me to all sorts of thoughts, and to silent madness, and the worst thing is the feeling that I don’t even deserve it all and that it’s too much and flawless. I don’t know where I would find a mistake if I was looking for one. I do not have a time. I’m busy. I am doing nothing and thinking about nothing and ice cream melts on my tongue and I cry here and there, just like that and Mia saves me from total collapse from happiness. I laugh at times and cry at times, and I am seldom calm. If this is happiness, then come and see, because this is what it looks like and this is how it should look like.

4 minutes read | 4 hours work

I was very much looking forward to this post. It is my current greatest joy, in addition to other small joys – a new apartment with a balcony. And it’s summer, so the joy is huge.

In fact, I have no idea, how is that possible, that I got this apartment. Finding an apartment in Switzerland is like a marathon and you have to be very lucky. I was obviously. I longed for a new apartment, but I was not actively looking for anything. The idea of ​​moving and all that administration always took the wind out of my sails. I clicked on this apartment by accident. And the apartment had a balcony. I didn’t need to know more. I said on the phone that I was taking it, which is not so easy. Getting an apartment is a long and uncompromising process I had to go through. And I passed. I got the apartment from day to day, literally.

I’ve been here almost a year. And it’s summer. And I drink my third coffee, Mia warms her litte senior bones in the sun and I don’t miss anything at the moment. (Just that big beautiful green beetle flew over my balcony. Bzuuu. He checked the situation and flew away again.) I have a home. Since I was 18 when I went out into the world, I have been traveling and moving. And let me tell you, I have enough and I’m tired of it all. I found a place where I’m happy, where I feel very good, I have my room to write and maybe do some podcasts, a view of the greenery, I can hear cuckoos at my morning coffee and crickets chirp by candlelight in the evening.

Is that all I wanted? Completely everything?

Yes. It’s so perfect, that it brings me to all sorts of thoughts, and to silent madness, and the worst thing is the feeling that I don’t even deserve it all and that it’s too much and flawless. I don’t know where I would find a mistake if I was looking for one. I do not have time. I’m busy. Im doing nothing and thinking about nothing and ice cream melts on my tongue and I cry here and there, just like that and Mia saves me from total collapse from happiness. I laugh at times and cry at times, and I am seldom calm. If this is hapiness, then come and see, because this is what it looks like and this is how it should look like.

Silence. Above all, silence. And this silence are breking tireless crickets. If they don’t stop by 10pm they have a problem. I’ll call the gendarmes on them and they’ll have to collect them all and hit them in a cage. Each separately. Okay. So matchboxes will suffice.

Those stars. Those non-extinguishing candle flames on my balcony. Those lanterns.

And Mia walks, sniffs, and she gaves me such a grateful look here and there. For everything. And she says

Is that all you wanted? Completely everything?

The crickets and the perfect silence, and last but not least, the beautiful new apartment, in which no one had yet breathed so loud and slept a single night? I was afraid to fall asleep on my first night, because as the saying goes, what  you dreams on the first night in a new place, that will happen.

Those trees and the grass. It is not greener than elsewhere. It doesn´t even smell like other grass somewhere else. It is not perfect. It grows quietly and no one has mowed it yet, and when its time comes, Mia will bark at the mower out of joy and anger.

Because of this, I gave her her bed and my, her-loved poncho by the window, to have a view and control over everything that happens, and if something flickers outside, she will know.

Mia, is that all you wanted? Completely everything? Barking at the mower and warming up your little old bones? Finally?

I fight with myself and with everything that surrounds me, and I try to keep calm with the help of Mia.

This morning sun… Which will light up on my balcony after I step on it. Exactly at six. And Mia lies down whenever and wherever the sun shines. She already found her favorite place, as dogs do, and by that you know that there is good feng shui and there you should put an armchair or a sofa or a straight bed. Such a small dog, it’s better than a barometer. She knows exactly how you are, where the best place is and what tastes best. Mia is walking proof of that. On four paws.

Is that all you wanted? Completely everything?

Isn’t that too much? Too much… Perfect? It is. And I feel like I’m going to burst from happiness. Like an inflated balloon. Such a balloon that causes happiness to a certain size, but when there is a lot of it, it bursts from happiness. Give the kids balloons. Even to adults.

Is that all you wanted? A balloon?

So just be careful that he doesn´t fly away… Mia said.

And while Mia is taking a pause from the world in her house, I’ll write you in detail where I got the flower pots, pillows, a big candleholder… but everything is step by step.

I bought a sofa as a first. It was shortly after I signed the contract. I chose a plastic material that will last some time, as such a sofa is not the cheapest thing. There wasn’t much to choose from, so I more or less took what market offered. But I’m satisfied. It is quite suitable here and when it wears out, I will go to natural materials next time. The set was purchased in Conforama.

I ordered this table via La Redoute. Trend issue. I had the bronze mirror made by a local glazier and placed it on the table. I have a handmade bird made of blown glass on the table and it is a gift from my sister. Cup coasters are handmade. Glass is from Westwing.

Thanks to the carpets, the whole balcony is more cozy. The one under the table is from Depot and the smaller one with a gold print at the door is from Vertbaudet, and I sewed the balls to the carpet by hand, which I ordered for Aliexpres.

In order to keep Mia safe and not to falling off from the balcony, I had to secure the railing. I don’t think I could do it better. I knew what it was supposed to look like, but I had no idea how to call it. I googleed and googled until I found what I wanted. The rubber barrier is flexible and easily intertwined between the bars and reaches the same height as the Mia.

I ordered a garland from Guirled. Garland is charged thanks to the solar panel. I combined 5 different colors, I picked myself. Caramel, chestnut, jasmine, yellow and green. It is 6 meters long and extends from one side of the balcony to the other. The solar panel is tucked in a pot where I planted pampasgras. It hasn’t bloomed yet. We’ll see, maybe next year.

The house for Mia is bought at Etsy. I folded it in about five minutes. I decorated it with a handmade garland.

Painted birds on golden legs are from Depot.

The wall vase I hung under the light is also from Depot. I bought dried flowers at the Maisons du Monde and put them in a vase. Smaller and bigger and you see the result.

I ordered a large wicker candleholder at HM Home.

No plant survives my bad care, but the lemon and olive trees are still thriving. Ceramic flower pots are from HM Home, Living, Serax.

I embroidered the linen pillow, which is in the chair, on weekends for almost half a year, especially in winter. I said to myself, that by spring I have to have it done and so it was. It’s relaxing for me. I really enjoy embroidering. My mother taught me that when I was about 12 years old and now I have returned to it again. I sewed the pillow myself on a sewing machine. I also learned to handle the machine when I was little when I sewed clothes for Barbie.

Would you accept an invitation for a drink or two?

Na tento post som sa veľmi tešila. Je to moja momentálna najväčšia radosť, teda okrem iných malých radostí – nový byt s balkónom. A je leto, takže tá radosť je obrovská.

Popravde, netuším akým zázrakom som dostala tento byt. Hľadanie bytu vo Švajčiarsku je ako maratón a k tomu musíte mať obrovské šťastie. Ja som ho evidentne mala. Po novom byte som túžila, ale nijak aktívne nehľadala. Tá predstava sťahovania sa a všetkej tej administratívy mi vždy vzala vietor z plachiet. K tomuto bytu som sa preklikala úplnou náhodou. A bol s balkónom. Viac som nepotrebovala vedieť. Už po telefóne som povedala, že ho beriem, čo ale nie je také jednoduché. Získať byt je dlhý a nekompromisný proces, ktorým som musela prejsť. A prešla som. Byt som získala zo dňa na deň a to doslova.

Som tu takmer rok. A je leto. A ja pijem svoju tretiu kávu, Mia vyhrieva svoje seniorské kostičky na slniečku a mne v tomto momente nechýba nič. (Práve mi cez balkón preletel taký ten veľký krásny zelený ligotavý chrobák. Bzuuu. Skontroloval situáciu a zase odletel.) Mám domov. Od svojich 18tich, keď som vyrazila do sveta, cestujem a v jednom kuse sa sťahujem. A poviem vám, mám toho dosť a som z toho všetkého už unavená. Našla som miesto, kde som šťastná, kde sa cítim veľmi dobre, mám tu svoj pokoj na písanie a možno aj podcasty, výhľad do zelene, kukučky mi kukajú k rannej káve a cvrčky cvrlikajú večer pri sviečkach. Znie to ako gýč. Ale ten gýč je skutočný.

To je všetko, čo som chcela? Úplne všetko?

Áno. Je to také dokonalé, až ma to privádza k všelijakým myšlienkam, a k tichému šialenstvu a najhorší je ten pocit, že si to všetko ani nezaslúžim a že je to príliš veľa a bezchybné. Neviem, kde by som našla chybu, ak by som nejakú hľadala. Nemám čas. Som zaneprázdnená. Nič nerobením a pemýšľaním nad ničím a na jazyku mi topí zmrzlina a sem-tam plačem, len tak a Mia ma zachraňuje pred totálnym kolapsom zo šťastia. Chvíľami sa smejem a chvíľami zas plačem a len málokedy som pokojná. Ak je toto šťastie, tak sa príďte pozrieť, pretože takto to vyzerá a takto to vyzerať má.

Ticho. Predovšetkým ticho. Z ktorého vám po večeroch idú prasknúť ušné bubienky. A neúnavné cvrčky. Ak neprestanú do 22h majú po chlebe. Zavolám na nich žandárov a všetkých ich budú musieť pozbierať a zabásnuť do klietky pre cvrčkov. Každého zvlášť. Dobre no. Tak zápalkové krabičky postačia.

Tie hviezdy. Tie nezhasínajúce plamienky sviečok na mojom balkóne. Tie lampiónky. Nebo na zemi.

A Mia chodí, oňucháva, olizuje sa svojím nekonečne dlhým jazykom a hodí sem-tam na mňa taký ten vďačný pohľad. Za všetko. A povie

To je všetko, čo si chcela? Úplne všetko?

Tie cvrčky a to dokonalé ticho a v neposlednom rade ten prenádherný nový byt, v ktorom ešte nikto nedýchal tak nahlas a nespal ani jednu jedinú noc? Bála som sa zaspať v tú svoju prvú noc, pretože ako sa hovorí, že čo sa ti prisnije v prvú noc na novom mieste, tak sa aj stane.

Tie stromy a tá tráva. Nie je zelenejšia, než inde. Ani nevonia ako iná tráva niekde inde. Nie je dokonalá. Rastie potichu a zatiaľ ju nikto nekosí a keď nastane jej čas, Mia bude od radosti a zlosti štekať na kosca.

Z toho dôvodu, som jej dala jej postieľku a moje, ňou milované pončo v ovývačke k oknu, aby mala výhľad a kontrolu nad všetkým, čo sa deje a ak sa niečo vonku mihne, tak nech o tom vie.

Mia, to je všetko, čo si chcela? Úplne všetko? Štekať na kosca a vyhrievať si svoje staručké kosti? Konečne?

Bojujem sama so sebou a so všetkým, čo ma obklopuje a snažím sa za pomoci Mii udržať pri zmysloch. Zdravých. Tých, čo ostali. Pretože toto je veľké.

Pretože to ranné slnko. Ktoré zasvieti na môj balkón až po tom, čo naň vkročím. Presne o šiestej. A Mia si ľahne kedykoľvek a kdekoľvek, kde zasvieti slnečný lúč. Už si stihla nájsť svoje najobľúbenejšie miesto, ako to psy robia a podľa toho viete, že tam je dobré feng šui a tam by ste mali dať kreslo alebo sofa alebo rovno posteľ. Taký malý pes, to je lepšie než barometer. Vie presne ako vám je, kde je naj miesto a čo chutí najlepšie. Mia je toho chodiacim dôkazom. Na štyroch labkách.

A keď prší, tak je tma. A prší tu potichu a každá kvapka povie to svoje jemnotiché kvap pri každom dopade na škridľovú strechu naproti a taktiež na zem a zem povie ďakujem. A zajtra bude zas o niečo zelenšie a krajšie. A ja to viem a vy to viete tiež, len Mia sa bude tváriť trochu prekvapene. Asi.

Lebo toto je…

To je všetko, čo si chcela? Úplne všetko?

Nie je to príliš? Príliš čo. Dokonalé? Je. A ja mám pocit, že prasknem od šťastia. Ako príliš nafúknutý balón. Taký ten balón, ktorý do určitej veľkosti spôsobuje šťastie, ale keď je ho veľa, tak pukne od šťastia. Dávajte deťom balóny. Aj dospelým.

To je všetko, čo si chcela? Balón?

Tak len daj pozor, nech ti neuletí… povedala Mia.

A zatiaľ, čo si Mia hovie vo svojom domčeku, ja vám podrobne napíšem kde som zohnala kvetináče, vankúše, veľký svietnik… ale všetko pekne poporiadku.

Ako prvé som kúpila sedaciu súpravu. Bolo to krátko po tom, čo som podpísala zmluvu. Zvolila som plastový materiál, ktorý niečo vydrží, keďže taká súprava nie je najlacnejšia záležitosť. Na výber toho nebolo veľa a tak som viac-menej brala, čo bolo. Ale som spokojná. Celkom sa sem hodí a až sa opotrebuje, pôjdem nabudúce do prírodných materiálov. Súprava je kúpená v Conforama.

Prútený stôl som objednala cez La Redoute. Trendová záležitosť. Bronzové zrkadlo som si nechala namieru vyrobiť u lokálneho sklenára a položila ho na stôl. Na stole mám ručne vyrobeného vtáčika z fúkaného skla. Je to darček od mojej sestry. Podložky pod šálky sú ručne vyrobené. Pohár je z Westwing.

Vďaka kobercom je celý balkón útulnejší. Ten pod stolom je z Depot a menší so zlatou potlačou pri dverách je z Vertbaudet a ručne som k nemu prišila pompom guličky, ktoré som objednala na Aliexpres.

Aby Miuška nevypadla z balkóna, musela som zábradlie zabezpečiť. Myslím, že nič lepšie by ma nenapadlo. Vedela som, ako to má vyzerať, ale ako to nazvať, som netušila. Googlila som a googlila, až som našla, čo som chcela. Gumená zábrana je ohybná a ľahko sa preplietla pomedzi tyče a dosahuje rovnakej výšky ako Mia.

Na zábradlie som si objednala girlandu z Guirled, ktorá sa nabíja vďaka solárnemu panelu a nemôžem si ju vynachváliť. Farby som si nakombinovala, aké som chcela. Karamelová, gaštanová, jazmínová, žltá a zelená. Je dlhá 6 metrov a siaha z jednej strany balkóna na druhú. Solárny panel je zapichnutý v kvetináči, kde som zasadila pampasgras. Zatiaľ ešte nevykvitol. Uvidíme, snáď budúci rok.

Domček pre Miušku je kúpený na Etsy. Poskladala som ho asi za päť minút. Ozdobila som ho ručne vyrobenou girlandou.

Maľované vtáčiky na zlatých nôžkach sú z Depot.

Nástenná váza, ktorú som zavesila pod svetlo je taktiež z Depot. Kúpila som v Maisons du Monde sušené kvety a vpichla do vázy. Menšie, väčšie a výsledok vidíte.

Veľký prútený svietnik som objednala v HM Home.

Som kvetinový lajdák a máločo moju starostlivosť prežije, ale citrónovníku a olivovníku sa zatiaľ darí. Keramické kvetináče su z HM Home, Living, Serax.

Ľanový vankúš, ktorý je v kresle som vyšívala po víkendoch takmer pol roka, hlavne v zime. Hovorila som si do jari to musím mať hotové a tak aj bolo. Je to pre mňa relax. Vyšívanie ma veľmi baví. Naučila ma to moja mama, keď som mala asi 12 rokov a teraz som sa k tomu znovu vrátila. Vankúš som ušila sama na šijacom stroji. Aj so strojom som sa naučila manipulovať ako malá, keď som šila oblečenie pre Barbie.

Prijali by ste pozvanie na drink alebo dva?